Vymáhanie pohľadávok prostredníctvom exekučného konania nemusí byť vždy najvhodnejším spôsobom riešenia vzniknutej situácie. Dražba je nepochybne jednou z možností vymáhania pohľadávky, avšak okrem exekučnej, teda nútenej dražby pozná slovenský právny poriadok aj dražbu dobrovoľnú. Presná definícia dobrovoľnej dražby je uvedená v Zákone č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov.

Jej výhodou v porovnaní s exekučnou dražbou je omnoho jednoduchší administratívny postup, menšia časová náročnosť a tým pádom aj omnoho nižšie finančné náklady. Vymáhanie pohľadávky exekučným konaním je podmienené právoplatným exekučným titulom (napr. notárskou zápisnicou, vykonateľným rozhodnutím súdu a pod.), na základe ktorého súd poveruje exekútora organizáciou a vykonaním exekúcie. Ak sú však pri dobrovoľnej dražbe splnené všetky náležitosti, nie je potrebné žiadne rozhodnutie súdu. Proces je rýchlejší, efektívnejší a výška nákladov je omnoho nižšia.

Pojem dobrovoľná dražba sa stáva za určitých okolností mätúcim, keďže aj takýto proces môže byť vynútený. Ide hlavne o prípady, kedy v úlohe navrhovateľa dražby vystupuje záložný veriteľ a vlastník predmetu dražby je dlžník klasifikovaný ako nespolupracujúci.

Kto navrhuje dobrovoľnú dražbu?

Dražbu organizuje tzv. dražobník, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba. Dražobník musí spĺňať podmienky Živnostenského zákona, teda disponuje oprávnením na prevádzkovanie živnosti takéhoto druhu. Úlohy dražobníka sa môže zhostiť aj územný samosprávny celok, príslušný orgán štátnej správy, a to hlavne v situácii, ak ide o dražbu majetku štátu, či dražbu majetku územných samosprávnych celkov.

Podľa Zákonač. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov môže byť predmetom dražby vec, právo, majetková hodnota, resp. súbor vecí, práv a iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku. Spoločnou črtou je ich prevoditeľnosť a splnenie zákonných podmienok. Dražiť nemožno predmet dražby, s ktorým nemôže navrhovateľ dražby alebo dražobník nakladať, alebo tak určuje osobitný predpis. Nie je možné dražiť cenné papiere, majetok iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb a tak isto aj nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky neprevyšuje sumu 2 000 eur bez príslušenstva. Dražbe ďalej nepodliehajú nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom, či spoluvlastníckym podielom k veci. To však neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ.

Dobrovoľnú dražbu možno vykonať po uzatvorení zmluvy o vykonaní dražby medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. Táto zmluva musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, ďalej predmet dražby a najnižšie podanie. V zmluve sú uvedené aj predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka. Súčasťou zmluvy je písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť.

Pre začatie dražby je potrebný znalecký posudok alebo znalecký odhad

Ohodnotenie predmetu dražby zaistí dražobník podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. V prípade, že vlastníkom predmetu dražby je územný samosprávny celok, alebo orgán štátnej správy, alebo ak ide o podnik, jeho časť, nehnuteľnosť alebo kultúrnu pamiatku, je potrebné stanoviť cenu predmetu znaleckým posudkom. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec zohľadňuje aj závady, ktoré následne kreujú výsledný odhad ceny. Je povinnosťou vlastníka, osoby, ktorá má predmet v dražbe, alebo nájomcu sprístupniť predmet dražby a tak umožniť vykonanie ohodnotenia predmetu. Osoby sú vopred po predchádzajúcej výzve upovedomené o čase konania obhliadky.

Častou praxou sa stáva, že osoba, ktorá má predmet v dražbe nechce sprístupniť nehnuteľnosti, či iné predmety dražby. V takom prípade sa využíva možnosť znaleckého odhadu pomocou dostupných údajov, resp. starého znaleckého posudku. Táto alternatívna však môže zapríčiniť nižší odhad ceny predmetu dražby a samozrejme tým aj samotný výťažok dražby. Preto táto možnosť nepredstavuje výhodu ani pre jednu zo zúčastnených strán.

Po vypracovaní znaleckého posudku, resp. odhadu sa môže začať plánovať samotná dražba. Dražobník vydá oznámenie o dražbe, v ktorom označí dražobníka, navrhovateľa dražby, miesto, dátum a čas otvorenia dražby. V oznámení je označený predmet dražby, jeho opis a tak isto aj najnižšie podanie a minimálnu sumu, ktoré môže účastník dražby prihodiť. Oznámenie má dražobník povinnosť uverejniť najmenej 15 dní pred začatím dražby. Táto lehota sa skracuje v prípade, že dražené predmety podliehajú rýchlej skaze. Naopak, predĺženie lehoty na 30 dní je možné v prípade, ak predmetom dražby je dom, byt, iná nehnuteľnosť, podnik, či jeho organizačná zložka. 30-dňová lehota sa môže uplatniť aj vtedy, ak najnižšie podanie presiahne čiastku 16 500 eur.

Dražobník môže vyžadovať od účastníka dražby zloženie dražobnej zábezpeky a to priamo dražobníkovi, alebo do notárskej úschovy. Dražobná zábezpeka nesmie prekročiť 30 % zo sumy najnižšieho podania a nesmie presiahnuť ani sumu 49 760, 88 eur. Možnosť účastníka dražby zložiť zábezpeku sa končí otvorením dražby. V prípade, že účastník dražby predmet dražby nevydražil, alebo došlo k upusteniu od dražby, vráti dražobník dražobné zábezpeky, a to bez zbytočného odkladu.

Ako prebieha dobrovoľná dražba?

Otvorenie dražby sa začína vyvolaním, ktorého obsahom je označenie a opis predmetu dražby, jeho cena, informácie o právach a záväzkoch na predmete dražby s ním spojených, údaje o nájomných zmluvách, výšku najnižšieho podania a prihodenia. Draží sa pokým účastníci dražby prihadzujú vyššie podania. Ak ani po poslednej výzve licitátora nie je urobené vyššie podanie, licitátor udelí príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Udelením príklepu je dražba ukončená.

V situácii, že nebolo urobené ani najnižšie podanie, je v kompetencii licitátora znížiť najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. Ak ani v takomto prípade nedôjde k podaniu, licitátor dražbu ukončí. Navrhovateľ môže v takomto prípade uzatvoriť s dražobníkom zmluvu o vykonaní opakovanej dražby a v lehote do 10 dní.

Z priebehu dražby musí byť dražobníkom bez zbytočného odkladu vyhotovená zápisnica o vykonaní dražby. Následne dôjde k odovzdaniu predmetu dražby vydražiteľovi. Ak ide o dražbu domu, bytu, inej nehnuteľnosti, podniku, jeho organizačnej zložky, alebo ak podanie presiahne sumu 33 193,92 eur musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou.

Pár slov na záver

Inštitút dobrovoľnej dražby sa na základe uvedených skutočností javí ako veľmi efektívny prostriedok na vymáhanie pohľadávok. Ako už bolo uvedené, jeho prednosťami je menej náročná časová, finančná a administratívna agenda. Napriek tomu tento proces vyžaduje opatrnú a obozretnú následnosť právnych krokov, ktoré vedú k zdarnému koncu. Neváhajte kontaktovať spoločnosť Claims Collection, ak je inštitút dobrovoľnej dražby pre Vás predmetom záujmu.